Ako som vyrábala a zachraňovala svadobný album

Boli sme pozvaní na svadbu, tak som si povedala, že skúsim vyrobiť svadobný album. No nebola by som to ja, kebyže si to neskomplikujem. Chcela som sa totiž farebne doladiť k svadobnému oznámeniu.

Samozrejme papier podľa vašich predstáv nezoženiete vždy na počkanie, tak som sa rozhodla, že si ho vyrobím. Ale nepredbiehajme. Na začiatku bola totiž tá technickejšia časť, výroba základu, listov ... Tento blog nebude len o tej krásnej časti tvorby, ale aj o chybách.

Základ som si vyrobila z kartónu 2 mm a obalila som ho hruším bielym lesklým kartónom. Čo nebol najšťastnejší nápad. Pomocou viacerých nástrojov sa mi to podarilo celkom pekne ohnúť a nalepiť na kartónový základ. 

Po dokončení a nalepení vnútornej harmoniky (pomocou obojstrannej pásky) mi z vonkajšej strany začal praskať. A tak začalo prvé zachraňovanie. Musela som ho z vonkajšej strany obaliť tenším papierom maslovej farby. Medzitým som si nachystala základné listy z rovnakého bieleho papieru ako bol základ albumu.

Ten väčší problém nastal, až keď som zalepila pokračovanie harmoniky - rovné plochy. Album sa mi totiž nedal poriadne zavrieť, lebo sa mi začal pri harmonike vydúvať. Papier som rozrezala, aby som uvoľnila napätie. Aj by som vám ukázala fotky chýb, ale omylom som ich vymazala :-(. 

Aby som sa trochu ukľudnila išla som maľovať farebné strany. Bola to kombinácia rôznych farieb. Začala som akvarelovými farbami (môj prvý pokus o akvarel) na kvalitný papier mixed media. Po vysušení som opečiatkovala potrebný kvet, prípadne list atramentovými poduškami. Tmavú časť kvetu som začala vyfarbovať olejovým atramentom Izink, pokračovala som farbou na textil a papier som nakoniec pofŕkala dylussion sprejom (pomocou štetca nie rozprašovačom). 

Použila som veľa typov farieb, aby som docielila bordového efektu a používala som to, čo som už mala otvorené. 

Pokračovala som v lepení albumu. V mieste rozrezaného papieru som prelepila už namaľované papiere (len tie jemne pofŕkané) a skúsila som ho zavrieť. A opäť to nešlo. To som už začala byť jemne nervózna. Pri každej technike čo robím sa snažím pokazenú vec zachrániť, ale tu mi už dochádzala trpezlivosť. Tak som sa na to musela vyspať a nabrať ďalší dych. Na druhý deň som vonjakší obal odtrhla od harmoniky a vyrobila ho nanovo. 

Myslela som si, že to už bude lepšie, ale jeden myslel ... Ani patworkovým pravítkom som nedokázala pravouhlo vyrezať základný obdĺžnik z bieleho papiera (a to som stavebný inžinier :-) ).  A tak mi rohy vyšli úplne katastrofálne, s dierami. Pri tvorbe albumov musíte byť totiž super presný. Podarilo sa mi ich zakryť pomocou kovových rohov. Samozrejme aj tých som vyskúšala zopár, kým som našla tie vhodné.

Nakoniec som to všetko nejakým zázrakom zlepila a pozakrývala chyby. Už bolo treba len dokončiť titulku. Podľa pozvánky som kaligrafickým perom napísala mená a dátum a podlepila som to bordovým papierom. Následne som album zabalila snažiac sa stále rešpektovať farebnú škálu pozvánky.

Ponaučenie z môjho príbehu znie, že všetko sa dá zachrániť, je dobré byť trpezlivý a pracovať pomaly. Papier by som použila najviac 240 g (aj 300 g sa dá ešte použiť), aby sa dobre ohýbal. Pri väčších rozmeroch sa treba riadiť heslom 2x meraj a raz strihaj.

Dlhá výroba, dlhý blog. Hádam ste prišli až sem nakoniec. :-)

Loora